RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV

Boh je nám tieto Vianoce “bližšie”

Už pomerne dlho trvajú obmedzenia „normálneho“ života, ktorého súčasťou sú aj slávenia najväčších sviatkov. Po prvej Veľkej noci bez verejného slávenia nasledovali prvé Vianoce, potom zase druhá Veľká noc a teraz druhé Vianoce. Chvála Bohu už s pomerne veľkými možnosťami, no nie pre všetkých…

Prečo Boh toto dopúšťa? Kde nájsť radosť a útechu, keď aj práve toto všetko nemôžem…? Otázky, a im podobné, ktoré si prirodzene kladieme. A čo tak skúsiť nájsť radosť a útechu – blízkosť Boha práve v tomto, v týchto obmedzeniach, v tejto neistote, v tomto chaose… Práve v tomto, a práve na Vianoce je nám Boh bližšie než sme si mysleli!

Prečo? Stačí sa pozrieť triezvym – realistickým okom na udalosti narodenia Pána, ako nám ich opisuje Zjavenie. Začnime rodokmeňom Ježiša Krista: Okrem ľudí svätého života v ňom nájdeme aj poriadnych hriešnikov, tak mužov, ako aj ženy! Čakali by sme „čistý“ rod, no on taký vôbec nie je. Pokračujeme zvláštnym Micheášovým proroctvom o narodení Mesiáša v maličkom bezvýznamnom mestečku Betlehem. Nie v Jeruzaleme – centre života elity národa… Zvestovanie Márii?: Myslíte si, že nemala problém vysporiadať sa s existenčnými otázkami: Ako to vysvetlím Jozefovi?, Čo poviem rodine?, Čo povedia ľudia? Myslíte, že by jej niekto uveril, že práve ona čaká Mesiáša? Poďme ďalej k Jozefovi. Písmo uvádza, že bol „spravodlivý“ = milosrdný, preto odpúšťa Márii je „nepríjemnú“ situáciu a chce ju tajne prepustiť. Teda neverí, až neskôr ho Boh cez anjela oboznamuje s realitou, ktorej rovnako ako v prípade Márie je ťažké uveriť vzhľadom na dôsledky. Dalo by sa povedať, že majú „rodinné tajomstvo“: treba sa celý život tváriť, že je to ich spoločné dieťa, lebo kto by im uveril pravdu? Keď sa už zdá, že je všetko „naporidku“ prichádza povinnosť odísť do Betlehema kvôli úradnej záležitosti (sčítanie). Práve teraz, keď sa blíži pôrod? Mária napokon v Betleheme rodí, no v extrémne ťažkých a neľudských podmienkach. A neskôr? Nútený odchod do cudziny – do Egypta, preč z rodného kraja, len aby sa zachránil život dieťaťa. Myslíte, že tí dvaja sa nepýtali: Ako toto všetko mohol Boh dopustiť, keď to dieťa je jeho syn? Je to skutočne pravda? Ako sa môže Boh o nás, o neho nestarať?

Priatelia, Boh je nám preto tak blízko, lebo vstúpil do každej možnej ľudskej biedy a problému, aby ho vyriešil. Už jeho príchod na Zem bol súhrou “nepríjemných” okolností.  Ako povedal sv. Ján Pavol II. : „Iba Kristus vie, čo je v človeku, iba On mu rozumie.“ Práve v týchto neľahkých časoch je blízko a „vďaka“ týmto obmedzeným časom Ho vieme viac pochopiť. Buďme mu blízko tým čo prežívame, lebo on je tu!

POŽEHNANÉ SVIATKY PRÍCHODU BOHA V ĽUDSKOM TELE NA ZEM!